Príbehy o koži: Rozhovor s Denise Boomkensovou

Vitajte na stránke Príbehy kože. V tomto seriáli budeme predstavovať skutočné ženy so skutočnou a jedinečnou pleťou.

 

Mnohé z nás majú pochybnosti o svojej pleti, pretože nespĺňa nerealistické ciele kozmetického priemyslu (šok!). Nie je čas začať hovoriť o tom, ako vyzerá skutočná pleť? Dnes sa rozprávame s autorkou, fotografkou, tvorkyňou obsahu a zástankyňou pozitívneho vnímania veku Denise Boomkensovou. Tu je jej príbeh o pleti.


Čo pre vás znamená krása?

Krása je veľmi rozmanitá. Myslím si, že je nudné mať len jeden druh dokonalosti a bezchybnej krásy. Je pekné, keď tvár niekoho ukazuje jeho osobnosť. Keď sa niekto cíti sebavedomý a šťastný a má zo seba dobrý pocit, je to vidieť. A to je podľa mňa krása.

 

Aký je váš postoj k starnutiu?

Veci sa menia, ale nemenia sa k lepšiemu ani k horšiemu. Je to len zmena. Myslím si, že keď človek prijme skutočnosť, že starne a že prechádza z jednej etapy života do druhej, myslím si, že je všetko jednoduchšie, príjemnejšie a inšpiratívnejšie. Neexistuje žiadne obmedzenie toho, čo môžete robiť. Vždy môžete zmeniť prácu, vzdelanie, školu, manžela/manželku - môžete robiť, čo chcete.

Odkedy som začala realizovať svoj projekt Ageing Unapologetically, môj pohľad na starnutie sa zo dňa na deň zmenil. Za ten čas som nafotila a urobila rozhovory s približne 150 ženami a každá z nich ma inšpirovala. Bolo to úžasné.

Ako materstvo ovplyvnilo váš pohľad na starnutie?

Mala som skvelú kariéru fotografky, precestovala som celý svet a potom som zrazu mala 38 rokov a stále som chcela mať dieťa. V tom čase som navštívila niekoľko nemocníc, rozprávala som sa s viacerými rôznymi lekármi a toľkokrát som počula, že na dieťa je už neskoro. Moje vajíčka boli staré, ja som bola stará, moje telo bolo staré. Samozrejme, ak sa pozriete na plodnosť ženy, tak je to správne. Ale ja som sa naozaj cítila, akoby som dostala pečiatku na čelo: Som stará. Potom som otehotnela v 39 rokoch, syna som mala v 40 a vôbec som sa necítila stará alebo ako staršia mama. Cítila som sa nestarnúca. Prežívala som najlepšie obdobie svojho života. Cítila som sa krásna. V 48 rokoch sa stále cítim mladá.


Aký odkaz chcete dať svojmu synovi o starnutí?

Môj syn má teraz osem rokov a niekedy mi hovorí: "Mami, ty máš vrásky." Vždy mu poviem, že je to preto, lebo sa veľa smejem: "Toľko sa kvôli tebe smejem, že mám vrásky." Som šťastná, že som mala skvelý život a že som nazbierala vrásky - som na ne hrdá. Chcem, aby vedel, že je to úplne normálny proces, že je normálne starnúť a že nie je nič zlé na tom, že sa vaše telo mení.

 

Čo vás inšpirovalo k začatiu projektu Aging Without Frills?

Po narodení môjho syna som sa rozhodla vrátiť do spoločnosti a nájsť si svoje nové miesto a svoje nové ja. Bola tu veľká medzera, neexistovali žiadne časopisy, v ktorých by sa objavovali ženy v mojom veku alebo staršie. Neexistovali ani žiadne instagramové účty s cool alebo inšpiratívnymi ženami v mojom veku. Tak som sa rozhodla, že si ich jednoducho vytvorím sama. Začala som tento projekt, ktorý zobrazuje ženy po štyridsiatke, ale aj po päťdesiatke, šesťdesiatke, sedemdesiatke (dokonca som mala jednu pani, ktorá mala 102 rokov), aby som svetu ukázala, aké krásne je starnutie. Aká je krása nestarnúca. Chcela som založiť nový typ komunity so všetkými týmito ženami a tiež pomôcť mladším generáciám žien starnúť sebavedomo a bez strachu.

 

Ako vnímate súčasné zobrazovanie žien v médiách?

Keď sa nevidíte v médiách, v časopisoch alebo na Instagrame, je naozaj ťažké nájsť si svoju cestu. Ženy sú často veľmi skromné a hovoria si: "Dobre, mala by som sa uskromniť, pretože som už trochu staršia." To je veľmi dôležité. A ja chcem svetu ukázať, že sa nemusíte obmedzovať. Môžete byť samy sebou. Dúfam a tajne verím, že sa to u žien pomaly mení, a to ma veľmi teší. Ešte tam nie sme, ale blížime sa k tomu.


Ako ste vnímali starnutie v detstve?

Keď som bola mladá, boli v mojom živote dve veľmi dôležité ženy. Jednou bola moja matka a druhou moja babička. A obe mali na starnutie veľmi odlišné názory. Moja mama sa k tomu stavala veľmi uvoľnene. Prechádzala životom a prijímala všetko, čo jej prinášal. A stále to robí. Je pekné vidieť ženu, ktorá je sebavedomá a spokojná sama so sebou. Moja babička sa toho naopak bála. Bolo smutné vidieť ju, ako stále lipne na svojej mladosti a snaží sa vyzerať mladšie. Ako veľmi mladá žena som si teda vypočula oba príbehy a rozhodla som sa pre verziu mojej mamy. Nemôžete zostať mladí navždy.